projekčný ateliér mprojekty

kontaktujte nás na mprojekty@mprojekty.sk

Poplatok za "rozvoj".

nomoney.jpg

Nie je to nová téma, ktorú otváram. Venovali sa jej aj rôzne médiá, možno ste to zachytili aj vo večerných správach, ale dlho sa o tom nehovorilo, a keďže máme tesne po voľbách (prípadne pred voľbami?), rada by som pripomenula, čo pre nás naši zákonodarci a služobníci verejnosti ukuchtili na poslednú chvíľu.

Zákon č. 447/2015 Z. z. Zákon o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon, ktorý nadobúda účinnosť pd 1.11. 2016 má, podľa niektorých zdrojov, priniesť rozvoj do miest a obcí. Samozrejme, každý, kto sa občas pohybuje mimo svojho bytu už zaregistroval, že slovenské cesty nie sú v úplne dokonalej kondícii, a aj nejaká tá revitalizácia nevábneho okolia by sa zišla. Tak prečo nie? Veď keď doprajeme štátu tak cca 50% našej výplaty, prečo by sme neprispeli mestu alebo obci ešte viac z našich ťažko ušetrených peňazí?

Koho sa to týka?

Podľa § 3 ods. 1) Predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba (ďalej len „stavebné povolenie“), čiže každého, kto požiada o stavebné povolenie.

Samozrejme sú tu aj výnimky.  Budovy patriace štátu a cirkvi no a aby sa nepovedalo, že na občanov štát nemyslí, dom do 150 m2, a za určitých podmienok nejaké tie garáže a kôlničky do 25 m2. Ale keďže je v súčasnosti druhá vlna zatepľovania, nemôže predsa vláda pripraviť obec či mesto o peniaze za rekonštrukcie a znižovanie energetickej náročnosti budov, ku ktorej sa mimochodom naša vláda zaviazala (viac sa dozviete tu > Energetický certifikát. A načo je to vlastne dobré? <)

O aké peniaze vlastne ide?

poplatky.jpg

O naše samozrejme. Výšku poplatku určuje § 7 odsek 1) Sadzba poplatku za rozvoj je od 10 eur do 35 eur za každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.

Trocha matematiky... Rodinný dom pre 4 osoby - 150 m2 x 10 až 35 € = 1 500 € až 5 250 €. Pre porovnanie 1m2 vymurovanej steny z pórobetónových tvárnic hrúbky 300 mm stojí cca 50 - 70 €. A teda namiesto toho, aby ste pri výstavbe svojho domu zaplatili za 21 - 105 m2 obvodovej steny, štát vás zaviaže vyplatiť ich mestu alebo obci. No nekúp to.

Čo v prípade zatepľovania? Cena za jeden z najkvalitnejších zatepľovacích systémov u nás je pri hrúbke 140 mm použitie EPS grafitového cca 50 € za 1 m2, čiže opäť 30 až 105 m2, ktoré ste mohli účelne použiť pre svoju potrebu. Plocha fasády pri rodinných domoch je (z mojej skúsenosti) po odpočítaní plochy okien cca 1,2 x podlahovej plochy. Je to samozrejme veľmi hrubý odhad ale pri podlahovej ploche 150 m2 to môže byť cca 180 - 200 m2.

Na čo budú tieto peniaze použité?

Aj na túto otázku nájdeme odpoveď v spomínanom zákone. Venuje sa tomu §11 v dvoch vetách a siedmich odrážkach a) až g). Ako inak, nebadane sa odkazuje na zákon, ktorý odkazuje na zákon, ktorý odkazuje na zákon...

Vytvára sa ilúzia, že by sa mali použiť (ale či sa aj použijú?) na rozvoj infraštruktúry a občianskej vybavenosti. Možno by Vás napadlo, že keď vybudujete príjazdovú cestu, bez ktorej vám stavebné povolenie nevydajú, tak je to budovanie infraštruktúry, a teda by ste si náklady na túto cestu mohli odpočítať z poplatku. Alebo, niečo ešte smelšie, že by teda tú príjazdovú cestu mala vybudovať obec alebo mesto. Nuž bolo by to síce logické, ale výhodné pre vás a nie pre verejnú správu. Správne tušíte, neodpustia vám ani euro, nepostavia ani meter cesty.

Čo to znamená pre investora?

Vyzerá to tak, že okrem tradičnej drezúry, byrokracie miestami pripomínajúcej až aroganciu či šikanu úradníkov pri vybavovaní stavebného povolenia, nás čaká ešte nové finančné zaťaženie. Nakoľko tento "účelový" príspevok by mal byť, ale nemusel, až tak účelový, je možné, že naše cesty a okolie tiež nepocítia rozdiel.

Ako teda ďalej?

domcek3.jpg

Svet sa samozrejme nezrúti. Keď sa dá zvyknúť na umelý kĺb, dá sa zvyknúť na všetko. Vieme si našetriť na nové bývanie, našetríme si aj na úplatky. Ospravedlňujem sa za preklep. Samozrejme, že som myslela poplatky.

Konštruktívna rada znie, nezabúdať na tento zákon.

  1. Zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2016, a teda stavebných povolení vydaných pred týmto dátumom sa to netýka. Ak je to možné, skúste svoje rozhodnutie o tom, že začnete stavať alebo rekonštruovať, urýchliť. Stavebné povolenie nevybavíte za mesiac. Čas sú v tomto prípade nemalé peniaze.
  2. Pri príprave projektu pre stavebné povolenie vyberajte projektanta zodpovedne. Šikovný človek vám môže poradiť. A hlavne sa vám nestane, že Váš vysnívaný domček bude mať podlahovú plochu 150 m2, keď by mohol mať napríklad 149,9 m2...
  3. Môžeme začať stavať domy "2 x - 3", t.j. dva metre od cesty, 3 metre pod zemou, tzv. zemľanky. Na tie sa tento zákon zatiaľ nevzťahuje. Slovensko by tak dostalo nový, výrazný charakter. A toto myslím ako skutočnú inšpiráciu napriek tomu, že sa to môže zdať ako žart.

 

Netvárim sa, že je to téma nová, určite ste už niečo počuli. Je to však téma aktuálna a nemalo by sa na ňu zabúdať, aby ľudia po 1.11.2016 neodchádzali zo stavebných úradov zbytočne ľahší o svoje ťažko zarobené peniaze.



Autor: Ing. Marianna Šuštiaková, PhD.

Energetický certifikát.

A načo je to vlastne dobré?

465667623-home-energy-consumption-wattage.jpg

Každý, kto chcel v nedávnej dobe kolaudovať budovu zistil, že ku kolaudácii musí predložiť nový dokument - energetický certifikát. Táto “novinka” u nás funguje od roku 2008, v susednej Českej republike sa s ním stretávajú až od roku 2013.

Častokrát je tento dokument vnímaný negatívne, ako šikana úradov a ďalšie “zbytočné” výdavky. Je pochopiteľné, že ak sa s týmto pojmom niekto prvýkrát stretne pri neúspešnej kolaudácii, nebude nadšený. Pozrime sa naň teda bližšie.

Čo je energetický certifikát?

V tomto pre niekoho len formálnom dokumente sa nachádza množstvo užitočných a zaujímavých informácií. Pozostáva zo samotného certifikátu, energetického štítku budovy a správy k certifikátu. Sú tu informácie nielen o energetickej efektívnosti, ale aj ekologické hodnotenie budovy a navrhované opatrenia pre ďalšie možné úspory s ohľadom na ekonomickú efektívnosť.

Vyhotovuje sa ku kolaudácii až po dokončení stavby a jeho výsledok odzrkadľuje zodpovednosť projektantov počas vypracovania projektovej dokumentácie a svedomitosť realizátora pri zhotovovaní stavebného diela.

Prečo vznikla táto povinnosť?

eu2.png

Ako v mnohých oblastiach, tak aj v tejto cítiť “prsty” Európskej únie. V skutočnosti však jedným z hnacích motorov pre vypracovanie plánov na šetrnejšie zaobchádzanie s prírodnými zdrojmi bola Brundthlandovej správa (1983-1987 “Naša spoločná budúcnosť”) ktorú predložila OSN. Až neskôr ako dôsledok nevyhnutnosti hospodárneho narábania s energiou vydala európska únia smernicu známu ako stratégia 20-20-20. Energetický certifikát je potom legislatívnym nástrojom na zvýšenie energetickej efektívnosti budov, ktorej výsledkom má byť zníženie spotreby energie a zníženie negatívneho vplyvu na životné prostredie.

Prečo by nás to malo zaujímať?

deti1.jpg

Zdroje energie, ktoré sú v súčasnosti u nás najviac využívané, sú mnohokrát z neobnoviteľných zdrojov. V roku 2000 bola publikovaná štúdia, podľa ktorej, ak by všetci ľudia sveta (toho času 6 mld.) viedli životný štýl ako obyvatelia USA( t.č. 281,5 mil), boli by potrebné zdroje dvanástich planét ako je tá naša. Niektoré štúdie uvádzali až pätnásť. Presný údaj nie je až taký podstatný, nakoľko máme k dispozícii len jednu planétu. Pozitívnou správou je, že legislatívnymi opatreniami sa v Európskej únii podarilo v absolútnych číslach znížiť spotrebu energie aj pre domácnosti. Jedným z nástrojov je práve energetická certifikácia budov.

Legislatíva

f022e8c204214d80995ea5333bf9a9d7.jpg

Samozrejme, v reálnych podmienkach spotreba energie budovy závisí od vonkajších klimatických podmienok a požiadavok užívateľa. Je však kontraproduktívne porovnávať spotrebu budovy v zime 2014/2015, ktorá bola podľa SHMÚ jednou z najteplejších od druhej polovice 20. storočia, so spotrebou inej, aj keď podobnej, budovy v zime 2005/2006, ktorá bola naopak jednou z najchladnejších. Energetický certifikát je legislatívne zavedená jednotná metodika výpočtu pre energetickú náročnosť budov. Neuvádza len výsledné hodnotenie, ale aj ďalšie údaje, vďaka čomu sú tieto dokumenty ľahko kontrolovateľné a porovnateľné.

Certifikát v praxi

Je prekvapivé, že v dnešnej dobe certifikátov na čokoľvek, je práve energetický certifikát budovy tak často zaznávaný. Je to tým, že si ho užívateľ priamo platí a vie koľko ho stojí? Alebo je to skôr neinformovanosťou o jeho význame? Certifikované výrobky vo všeobecnosti vzbudzujú väčšiu dôveru. Prečo teda nie budovy?

Váš certifikát

certifikat.jpg

Energetický certifikát je certifikát Vášho domu. Vyjadruje jeho energetickú efektívnosť a mieru negatívneho dopadu na životné prostredie. Je vizitkou investora, nájomníka a užívateľa budovy. Vypovedá o zodpovednosti k budúcim generáciám. Je to certifikát kvality a je rovnocenný s akýmkoľvek iným certifikátom. Priznajme mu náležitú vážnosť a nepozerajme sa naň len ako na otravnú administratívnu nutnosť.



Autor: Ing. Marianna Šuštiaková, PhD.

Alternatívne zdroje energie

Prečo používať alternatívne zdroje energie?

zem

Téma nevyhnutnosti šetrenia energie v domácnostiach sa zdá byť nevyčerpateľnou. Je aktuálna nielen z dôvodu požiadaviek kladených Európskou úniou a následným vývojom legislatívy, ale aj vzhľadom na neustále sa zvyšujúce ceny energií. Intenzívna plynofikácia Slovensku prebiehala od roku 1958 až do roku 2003, kedy záujem obyvateľov a obcí výrazne poklesol. Kým v minulosti bol plyn prezentovaný ako najlacnejšie energetické médium, v súčasnosti, keď ho využíva (alebo podľa SITA aspoň má k dispozícii) asi 94 % obyvateľstva, dochádza neustále k jeho zdražovaniu. Rovnako je to aj s elektrickou energiou, bez ktorej sa v súčasnosti nezaobíde žiadna domácnosť.

Nemenej dôležité je aj ekologické hľadisko a negatívny dopad spôsobu získavania energie na životné prostredie. Z pohľadu produkcie nebezpečných emisií v mieste spotreby sa javí byť plyn a elektrická energia ako “čistý” zdroj energie. Opak je však pravdou. Výroba elektrickej energie je spojená najmä s jadrovými (71,3 %) a tepelnými (9,4 %) elektrárňami. Na získanie 1 g uránu, ktorý je nutné ďalej spracovať, je nutné vyťažiť cca 1000 g zeminy, z ktorej sa získa rozpustením v kyseline. Ako odpad vznikne cca 999 g rádioaktívnej hlušiny. Samotná elektráreň emisie síce netvorí, ale záťaž prostredia pri ťažbe je enormná, nehovoriac o rizikách plynúcich z uvoľňovania a koncentrovania radiácie.

Čo sú alternatívne zdroje energie?

Na to, aby bol život na Zemi aj naďalej udržateľný, mali by sme svet, ku ktorému sme prišli, odovzdať prinajmenšom v stave, v ktorom sme ho dostali. Toto sa zatiaľ nepodarilo dodržať žiadnej generácii, avšak nemožno povedať, že by sa v minulosti vyvíjalo nejaké veľké úsilie. A tak sme sa dostali do bodu, kde ak sa nezačneme správať zodpovedne, nebude už čo odovzdať ďalej. Našťastie je tu motivácia vo forme nižších nákladov na prevádzku domácnosti, ktorú umožnia alternatívne zdroje energie. Spoločným menovateľom týchto zdrojov je ich šetrnosť k životnému prostrediu, všeobecná dostupnosť a (takmer) všetky sú zadarmo. Možno práve to ich robí neatraktívne pre distributérov.

Slnko

Energia, ktorá každodenne dopadá na zem. Využívanie slnečnej energie je vďaka jednoduchosti a finančnej dostupnosti technológii na jej spracovanie asi najobľúbenejšou formou aplikácie alternatívnych zdrojov. Na trhu existuje množstvo systémov od najjednoduchších – pasívnych pracujúcich na princípe kolektorov, až po zložité fotovoltické panely vyrábajúce elektrickú energiu.

Voda a vzduch

Najjednoduchší princíp využívania kinetickej energie týchto živlov je známy už z minulosti (napr. písomná zmienka o najstaršom vodnom mlyne na území Slovenska je z obce Pavlov z roku 1135). Túto energiu je možné využiť na výrobu elektrickej energie napríklad aj v tzv. “mikroelektrárňach”.

Voda, vzduch a zem

Tepelné čerpadlá sú schopné získať teplo na vykurovanie rodinného domu aj z nízkoteplotných zdrojov. Deje sa tak na princípe práce kruhového deja kvapaliny, ktorý je využívaný aj v chladničkách. Je to úplne rovnaký princíp s rozdielom, že to, čo chceme získať, je ohriatie teplonosného média a ochladenie zdroja tepla (voda, vzduch, zem) je len sekundárny efekt.

Drevo, biomasa

Drevo nie je práve typický príklad alternatívneho zdroja energie. Kotly, krby či kachľové pece na biomasu sú rovnako známe z minulosti a ich obľuba pretrváva dodnes. A predsa predstavujú ekologický spôsob vykurovania, ktorý v spojení s modernými technológiami umožňujúcimi úplne automatický chod, môže plnohodnotne zastúpiť akýkoľvek zdroj tepla.

Nerovnomernosť výkonu

energia

Nevýhodou alternatívnych zdrojov je nerovnomernosť výkonu zdroja energie. Nie je predsa možné ovplyvniť intenzitu dopadajúceho slnečného žiarenia, rýchlosť a smer vetra, teplotu vonkajšieho prostredia alebo dokonale ovplyvniť prietok vody. Otázka to nie je neriešiteľná, ale je dôležité sa ňou zaoberať.

Ekonomická optimalizácia

Stále sofistikovanejšie technológie tepelných čerpadiel, solárnych kolektorov, fotovoltických panelov a “mikroelektrárni” sa stávajú reálnymi aj pre použitie pri individuálnej výstavbe rodinných domov. Pri komplexnom návrhu systémov s využitím záložných batérií a návrhom opatrení pre minimalizáciu tepelných strát je možné získať takmer úplnú nezávislosť od konvenčných zdrojov.

Z ekonomického hľadiska je investícia rentabilná, ak je jej návratnosť maximálne 10 rokov. Výpočet rentability je v prípade požiadavky na návrh alternatívnych zdrojov energie automaticky súčasťou projektu rodinného domu, keďže je táto informácia nevyhnutná pre celkovú ekonomickú optimalizáciu vynaložených financií a neskorších prínosov.

Investícia do “energetiky”

Bohužiaľ, v kontraste s krajinami EÚ, sú v súčasnosti dotácie na využívanie alternatívnych zdrojov energie zo strany štátu skôr fiktívne. Častejšie sa teda stretávame s požiadavkou návrhu len ako spôsobu zníženia energie a nie návrhu energetickej samostatnosti objektu. V každom prípade by mal byť systém koncipovaný tak, aby v prípade potreby, bolo možné odoberať energiu z verejnej siete alebo prejsť do režimu úplnej samostatnosti bez zložitých úprav a zbytočných výdavkov.

Rovnako ako všetky technológie - mobilné telefóny, televízory, počítače… - aj technika vnútorného prostredia prešla veľkým vývojom. To, čo bolo dobré pred 30 rokmi, je síce použiteľné aj teraz, ale nedokáže splniť všetky požiadavky kladené dnešnou spoločnosťou. Nové technológie sú spojené aj s vyššími obstarávacími nákladmi. Je to vaša investícia do budúcnosti. V produktívnom veku ľahšie zvládnete vyššie vstupné náklady a tým si v dôchodkovom veku, keď budú vaše príjmy obmedzené, zabezpečíte vďaka optimalizácii nižšie výdavky.


Autor: Ing. Marianna Šuštiaková, PhD.

Moderné drevostavby - konštrukcie budúcnosti?

moderné drevostavby

Drevostavby majú na Slovensku dlhú históriu. Do dnešného dňa sú zachované dokonca niektoré budovy z 18. storočia, najstaršia sakrálna konštrukcia krovu je dokonca z roku 1420. V minulosti však došlo k prerušeniu tejto tradície a v súčasnosti sa nanovo začala vytvárať. Aj keď je veľa ľudí voči drevostavbám skeptických, začínajú nachádzať uplatnenie aj u nás.

Prevládajú obavy z požiarnej odolnosti a zo životnosti stavby. Do pozornosti prichádza aj obava zo vzniku porúch zapríčinených vlhkosťou, napadnutie drevokaznými hubami či hmyzom. Paradoxom je, že pri materiálovej voľbe krovu väčšina siahne po dreve bez akýchkoľvek obáv. Rovnako vo väčšine prípadov býva voľba realizácie stropu v podkrovných priestoroch ako ľahká sendvičová konštrukcia na báze dreva.

porucha strechy vplyvom vlhkosti

Mnoho chýb pri drevostavbách vzniká už pri chybnom prvotnom návrhu a nerešpektovaní dreva ako prírodného materiálu a prirodzeného transportu vodnej pary cez konštrukcie, čo svedčí aj o slabých skúsenostiach projektantov. Podobný problém z minulosti bol napríklad pri nástupe trendu plochých striech pri občianskej bytovej výstavbe z 70. a 80.tych rokov 20.storočia, ktoré vykazujú mnohé poruchy a v súčasnosti sú plošne opravované.

kondenzačná zóna

Veľkým nedostatkom z praxe je aj slabá ponuka spracovaného stavebného reziva, kde dochádza k ďalšiemu paradoxu, a to, že drevo vyťažené u nás, je vyvážané do zahraničia, tam je spracované na stavebné rezivo a naspäť dovážané na Slovensko. Týmto sa vytráca výhoda lokálne dostupného stavebného materiálu, navyšuje sa cena a rovnako sa zvyšuje negatívny dopad na životné prostredie spôsobený jeho transportom.

Napriek všetkým komplikáciám sa v praxi ukazuje nárast podielu novej výstavby a to až na 10 % oproti 2 % spred 10-tich rokov. Odhaduje sa, že potenciál je až 40 % z celkovej výstavby. Spoločnosti zaoberajúce sa výstavbou budov s ľahkým obvodovým plášťom sú združované v Zväze spracovateľov dreva SR v sekcii Drevostavby a väčšina ich skúsenosti pochádza zo zahraničia.

K podpore drevostavieb už v súčasnosti prispievajú aj banky formou zjednodušenia byrokracie a zlepšením podmienok pri vybavovaní hypotekárnych úverov pre stavebníkov. Ďalším logickým krokom, ktorý stále neprichádza, by bola podpora zo strany štátu, keďže sú odhady, že pri zvýšení podielu drevostavieb na trhu z 10 na 20 % (z potenciálnych 40 %) by mohlo byť vytvorených až 7000 nových pracovných miest.

Výhody, výhody, výhody

Súhrn mechanických, tepelnotechnických, estetických vlastností dreva ako stavebného materiálu a jeho dopad na životné prostredie prináša množstvo výhod. Prírodné drevo má schopnosť prirodzene regulovať vlhkosť, pohlcuje škodlivé látky, má nízke tepelno-akumulačné vlastnosti. Vďaka svojmu priaznivému vlhkostnému režimu a húževnatosti sú dreviny vhodné na výstavbu do prostredia s náročnými klimatickými parametrami (vysokohorské oblasti), objektov s náročnou vnútornou klímou (chemické prevádzky, plavárne), alebo do seizmických oblastí.

Otvorenou otázkou pre dnešok a pre budúcnosť je neudržateľnosť doterajšieho spôsobu výstavby z pohľadu dopadu na životné prostredie a stále rastúce nároky na spotrebu energie z neobnoviteľných zdrojov. Novodobé drevostavby sa okrem variability pôdorysných a výškových tvarov a rozmerov vyznačujú práve nízkou spotrebou energie na vykurovanie. Navyše svojou schopnosťou čiastočne regulovať vlhkosť a pohlcovať škodliviny zlepšujú kvalitu vnútornej klímy, a teda umožňujú prevádzku s minimálnym využitím techniky vnútorného prostredia. A vďaka prefabrikácii ale aj minimalizácii tzv. „mokrých“ procesov je výstavba drevostavieb značne urýchlená v porovnaní s použitím iných stavebných materiálov. Nemalou výhodou je aj menšia hrúbka obvodových stien a teda väčšia úžitková plocha pri nezmenených pôdorysných rozmeroch.

Skúsenosti zo zahraničia

vlajky

Na Slovensku sa dá odhadovať, že budovy na báze dreva tvoria necelých 10 % z novej výstavby. V Českej republike je to takmer 18 %, bežnejšie sú potom vo Veľkej Británii - 20 %, v Rakúsku – 35 %, v Nemecku – 49 %, Spojených štátoch amerických a v Kanade – 80 %, vo Švédsku a severských krajinách - viac ako 80 %. V Rakúsku sa formou národných programov snažia docieliť, aby podiel výstavby z dreva stúpol na 80 - 90 %.

Náš ateliér má bohaté skúsenosti s projektovaním drevostavieb. Niektoré nami používané skladby konštrukcií sú dokonca prakticky meraniami odskúšané a zmeny ich vlastností počas dňa ako aj v čase boli sledované počas 4 rokov. Vďaka teoretickým ako aj praktickým skúsenostiam máme zvládnutú, okrem iného, aj otázku prehrievania drevostavieb v letnom období.

Najzastúpenejšími pri výstavbe u nás sú stále masívne murované konštrukcie, železobetónové konštrukcie a oceľové konštrukcie. Je to azda z dôvodu potreby človeka niečo po sebe zanechať. Až na pár výnimiek však súčasné budovy nebudú spĺňať požiadavky budúcich generácií, tak ako domy predchádzajúcej generácie nespĺňajú naše potreby. Nie je trend moderných drevostavieb, ktorý je vo vyspelých štátoch tak populárny, hodný pozornosti aj u nás?

 Autor: Ing. Marianna Šuštiaková, PhD.


Moderné drevostavby - ako pristupovať k protipožiarnej bezpečnosti?

V minulom roku sme robili prieskum o vedomostiach širokej verejnosti o možnostiach využitia dreva ako stavebného materiálu. Najčastejšie výhrady voči drevu boli jeho životnosť, nízka požiarna odolnosť, „pracovaniu materiálu“, akustické vlastnosti a vysoká cena. Naopak pozitívne hodnotený bol vzťah materiálu k životnému prostrediu, vyššiu kvalitu bývania, prirodzený - prírodný vzhľad, cena a rýchlosť výstavby.

fire2.jpg

Obavy z použitia dreva ako stavebného materiálu sú zväčša podvedomé. Obavy z nízkej životnosti a nízkej požiarnej odolnosti pretrvávajú aj u ľudí, ktorí pri výstavbe svojho rodinného domu bez zábran zvolili ako nosnú konštrukciu strechy práve drevený krov a ľahkú drevenú sendvičovú konštrukciu ako strop nad posledným podlažím.

To, že obavy zo životnosti drevostavieb sú zbytočné, podporuje aj fakt, že na Slovensku sú dodnes zachované niektoré krovy z 15. storočia, či zachované drevostavby z 18. storočia. Obavy z nízkej požiarnej odolnosti ovplyvňuje najmä fakt, že drevo je horľavé a dokonca sa používa ako palivo. A pritom požiarna odolnosť a horľavosť materiálu nie je to isté.

Požiarna bezpečnosť

Na otázky požiarnej bezpečnosti reagovalo už viacero spoločností a inštitúcií zaoberajúcich sa otázkami drevodomov skúškou, pri ktorej zapálili vzorový dom a nechali ho 60 minút horieť. Pritom celý požiar od založenia cez jeho rozvoj až po jeho uhasenie sledovali. Z výsledkov vyplynulo, že drevostavba nestratila ani po takomto záťažovom teste stabilitu a nestala sa nebezpečnou. Naproti tomu pri požiari oceľovej konštrukcie je táto nebezpečná a nestabilná aj dlho po uhasení ohňa najmä kvôli nepredvídateľnosti reakcie spojov.

V súčasnosti je základný princíp noriem požiarnej ochrany stavieb na Slovensku posudzovanie konštrukcií podľa horľavosti a nie podľa požiarnej odolnosti, ktorý bol do sústavy noriem v ČSSR zavedený v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Odborníci na požiarnu bezpečnosť stavieb a na drevostavby spoločne s Prezídiom HZZ SR bojujú za zavedenie zmien s ústavom technickej normalizácie. Vo svete, napríklad v Rakúsku, je pritom bežné preukazovať požiarnu odolnosť (ale i iné) skúškou, pokiaľ je predpoklad, že je odlišná (vyššia) ako je paušálne stanovené naratívnymi predpismi.

A tak kým v Škandinávii nie je výška drevostavby legislatívne nijak obmedzená, na Slovensku je táto obmedzená na maximálne 9 m. Až by sa mohlo zdať, že drevostavby v krajinách Európskej únie môžu mať rôznu požiarnu odolnosť.

Požiarna skúška

Na požiarnu odolnosť sendvičového plášťa drevostavby si môžete spraviť názor aj na základe fotografií z požiarnej skúšky. Po dobu 30 min bol panel s rozmermi 1200x1200 mm v skladbe: 50mm drevovláknitá doska, 200 mm výplňová tepelná izolácia, 14 mm OSB doska, sádrokartónová (SDK) predstena s 50 mm medzerou vyplnenou vláknitou izoláciou vystavený účinkom priameho ohňa z paliva, ktoré uvoľňovalo teplo 4 MJ/m2. Po uplynutí 30 min bol oheň uhasený a panel rozobratý pre analýzu.

moderné drevostavby moderné drevostavby moderné drevostavby

Zdokumentované zmeny na vzorke panelu pre ľahkú obvodovú stenu ukazujú, že ani po priamom vystavení ohňu nebola zasiahnutá nosná konštrukcia. Ohňom bola porušená sadrokartónová doska (SDK doska) a vrstva tepelnej izolácie v predstene. Bočné stĺpiky priamo vystavené ohňu boli obhorené z menej ako ⅓, pričom k priamemu vystaveniu nosnej konštrukcie ohňu by v reálnych podmienkach po 30 minútach nedošlo, nakoľko je chránená SDK predstenou s tepelnou izoláciou.

moderné drevostavby moderné drevostavby moderné drevostavbymoderné drevostavby moderné drevostavby

Ako ďalej?

Nie je teda namieste otázka, prečo sú vo vyspelých štátoch západnej a severnej Európy drevostavby tak obľúbené a dokonca legislatívne zvýhodňované, zatiaľ čo na Slovensku sú hodnotené podľa noriem spred pol storočia?


Autor: Ing. Marianna Šuštiaková, PhD.